Názory, vyjadrenia a pod.

„Oblbuje ľudí a kvalitu nemá žiadnu.“ - v mojom prípade sa kedysi stalo

26. července 2011 v 20:06 | Yashiro
Článok o tom ako sa mi počas môjho zatiaľ krátkeho života zmenil vkus a pohľad na hudbu. Nezabúdajte, že nikoho nenútim si to prečítať ;))
Dávnejšie som si trochu upratovala počítač a našla som priečinok kde som mala hudbu čo som počúvala pred 2 až viac rokmi. No... hrôza. Nedokázala som to počúvať poriadne ani tú minútu.

Určite všetci poznáte tie hitparády, a kúl songy. V tých dobách som bola ovplyvnená rádiami, TV, kamarátkou čo sa snažila byť vo všetkom kúl a vyzerať čo najstaršie. Mala som rada komerčné piesne a samozrejme aj komerčných interpretov ako Lady Gaga, Miley Cyrus, Katy Perry či Rihanna. Proste pop, pop rock, občas hip-hop =)
Bývala som vtedy ako doteraz u babky, tam nebol vtedy internet, takže som sa ťažko mohla dostať k inej hudbe, len keď som bola u otca. Možno by sa dalo povedať, že som ani nemala záujem hľadať inú hudbu, pop mi vyhovoval, ale ničím nefascinoval. Pop music skrátene "pop" má za úlohu zaujať čo najviac poslucháčov. V dnešnej dobe rádiová komerčná hudba, ktorá uspokojí toho čo ešte nenašiel svoj štýl. Ako povedal jeden: "Oblbuje ľudí a kvalitu nemá žiadnu." A ja s ním súhlasím. Niekto vyhodnotil pop ako hlavne štýl mladých, ktorý sa "hľadajú"... nejaká pravda na tom určite bude.
Ehm... takže preskočme vysvetľovanie pop music a prejdime rovno k tomu, ako som prišla k inej hudbe.
__________________________________________________________
~Niekedy vtedy nám zaviedli internet.~
Dňom čo dňom som si začala uvedomovať, že tá hudba, ktorú počúvam ma nudí, prestáva byť pre mňa zaujímavou. Jediný z rodiny čo počúva niečo iné než pop je môj otec. Pred tými rokmi sa mi to nepáčilo keď mu hrala jeho hudba v aute, ale časom sa to zmenilo. Založila som si svoj prví blog a to môj inuynu.blog.cz. =) Začala som narážať na úplne odlišných ľudí ako v realite. Môj pohľad na vec sa takto zmenil a hudba je len jedna z viac vecí čo sa na mne zmenilo. Uvedomila som si hlavne vďaka ľuďom na blog.cz, že pop vlastne neznášam a prišla som na štýly ako rock + rozvetvenia rocku a hlavne hardrock, zriedka metal a začala som si sťahovať soundtracky. (Tie z Fairy Tail mám najradšej *.*) Aj keď nemám obľúbeného interpreta, mám kopu piesní, ktoré mi naozaj niečo hovoria. Hudba, ktorú som kedysi odsudzovala teraz milujem.
Takže je to tak, že neznášam pop, hip-hop, rap, techno... naozaj neznášam =D
Je to ovplyvnené vekom? Okolím? Kto vie... u mňa za to asi môže oboje. =)
Ako to bolo u vás? Prišli ste k "svojmu" štýlu hneď alebo postupne? Čo vás k nemu doviedlo? Aký máte názor? Nebojte sa, môžte mi tu pokojne napísať "slohovku", ale aj jednoriadkový komentár poteší =)

Boli ste niekedy taký ako sú oni teraz?

5. května 2011 v 15:41 | Yashiro
Ani poriadne neviem prečo som tento článok písala, možno mám len divnú náladu, alebo som sa chcela len vypísať. Ale dúfam,ze znova sa tu nájdu ľudia radi čítajúci dlhšie články =) A tiež dúfam, že keď si zajtra článok prečítam, tak sa nezhrozím čo som sem napísala ^^"
Povedzme, že ma to napadlo keď sa zamyslím na akých ľudí som už narazila. Ako prvá ma napadne jedna bývalá kamarátka, teraz sa už vôbec nekontaktujeme veľmi dlhú dobu. Skončilo to medzi nami asi preto, že som sa prestala vedľa nej pretvarovať aby som jej vyhovela. Viem, že to znie hrozne, sa "snažiť niekomu vyhovieť pretvárkou". Mala som vtedy tak 10-11? Uff... to je dlhá doba, prešlo už pár rokov, to teda áno. Ona sa maľovala od 10, nosila oblečenie svojej vtedy 15 ročnej sestry, kričala na rodičov a mala z toho dobrý pocit, chcela vždy vyzerať čo najstaršia, klamala o svojom veku a dávala fotky s vyšpúlenou hubou na internet. Vtedy ako nejaká jedenástka som tomu veľmi nechápala, ale teraz? Keď si na to spomeniem mám z toho kyslí výraz. A prednedávnom som sa o nej dozvedela, že nič sa na nej nezmenilo. Je mi jej ľúto, ale keď to dotyčnému človeku povieš či naznačíš samozrejme to nepochopí. To čo robila ona by som ja nikdy nerobila, veď to čo je nejaká zmachlená jedenástka špúli ústa do objektívu? V 11 som sa ešte hrala s bábikami a nerobila zo seba šaša na internete =)

Pred pár dňami som náhodou narazila na jeden blog. Prvé čo som videla boli fotky, tipla som tak 14 rokov. A čítam potom v menu, že "Mám jedenásť, ale vyzerám chovám sa a ľudia si myslia, že mám viac. Aj sa na viac cítim!!!" (bolo to, ale v češtine) . Prečítala som pár najnovších kratučkých článkov, porozhliadla sa tam a môj konečný názor bol ten, že na viac sa teda absolútne nechová! Jej blog sem vypisovať nebudem, mám ešte nejakú tú slušnosť.

Pred niekoľkými týždňami cestou zo školy som videla malé piatačky nadávať. Bol to, ale pohľad pozerať sa na malé deti ešte s detskými črtami a hláskom sa takto o ostatných vyjadrovať. A sú za to na seba samozrejme hrdé. Bol to až smiešny pohľad.
Ďaľšie sú tie, ktoré sa fotia v podprsenke. Je to až k plaču čo so sebou tie deti robia za chrbtami rodičov. Prečo sa chcú takto predať? Lebo je to "cool" alebo "IN"?

A trieda? Necelá polka len móda, potom je tu Bieber a Rytmus, vulgarizmy, výstrihy, reči, drogy a zriedka aj alkohol. Kam ten svet speje? Čo budú robiť naše deti? Ja nezapadám do kolektívu, tak samozrejme, že ma tam veľmi nemusia. Ale o tom čo je v tomto odstavci si nechajme na inokedy =)

Ty nemáš Facebook?! TRAPKA!

25. března 2011 v 16:06 | Yashiro


Zase trochu dlhší článok, takže dúfam, že sa tu opäť nájdu taký, ktorým neprekážajú dlhšie články =)A cez víkend sem chcem pridať niečo poriadnejšie tak dúfam, že mi to vyjde ^^


Pamätám si ten deň keď som si s kamarátkou založila Facebook , vtedy Facebook ešte tak nefrčal ako teraz, teda ... lepšie povedané, ľudia o ňom ani poriadne nevedeli. Založila som si kvôli aplikáciám, hrám a pod. čo tam sú, a nebola to žiadna veľká závislosť, občas som tam skočila pokecala so svojou jednou kamarátkou, zahrala sa a koniec. V priateľoch som mala 5 ľudí a bolo to také milé =) Žiadna závislosť, chodili sme von a na Facebooku boli len chvíľu. Vtedy to bolo naozaj niečo iné.

Časom sa, ale ľudia začali o Facebooku dozvedať a bolo ich tam viac, viac, viac a viac. A čo sa z Facebooku stalo nakoniec? To čo je Facebook teraz. Jedna sociálna sieť, kde je denne pripojený skoro každý môj spolužiak, nechodia von, hrajú sa hry pre škôlkarov. Úprimne? Som z toho znechutená.
Keď som jedným dvom spolužiačkam povedala, že nechodím na Facebook, tak som bola nazvaná trapkou. Doteraz v kuse o Facebooku hovoria, keď sme na počítačoch v škole, tak takmer celá trieda má zapnutý Facebook (s výnimkou tých čo radšej pozerajú videá na YouTube) a hovorím si: Je toto normálne?

Ale aj tak za chvíľu tu bude niečo nové, a ja si už hovorím, že si to určite nezaložím, nechcem si zažiť to čo som zažila pri Facebooku, bola som na ňom kratší čas závislá a som rada, že už som z toho vonku. K Facebooku by som sa vrátiť nikdy už nechcela. A ak by som mala povedať čo mi Facebook dal dobrého do života, tak odpoveď by bola nič, bola to veľká strata času a kvôli nemu som aj z časti prišla o jednu kamarátku. Stojí to vážne za to? Bola som medzi prvými čo s Facebookom začali a som aj medzi prvými čo s Facebookom skončili. Môj Facebook je momentálne zrušený a som za to rada, keď som ho rušila, robila som to s úsmevom na tvári a keď mi napísali, že je môj Facebook deaktivovaný bola som z toho šťastná a cítila som akoby mi odpadol kameň zo srdca.

Prečo chce toľko ľudí dotykáč?

27. prosince 2010 v 18:03 | Yashiro
© inuynu.blog.cz















Už sa ma v mojom reálnom živote spýtalo veľa ľudí, že "Prečo nechceš dotykový telefón?" a nedokážu ma pochopiť.

Dôvody na to mám:
1. Som s tým mobilom na nete a do 15 minút mám kŕče v ruke
2. Keď idem v menu a chcem ísť na ďaľší riadok aby som otvorila nejakú aplikáciu prekliknem sa do troch iných kým sa dostanem k tej čo chcem.
3. Ak si tam dám nejakú hru... no hrateľnosť je úžasná! *irónia* (česť vínimkám)
4. Nedokážem si rýchlo zavolať
5. Pomalé písanie SMS-iek
6. Zlé a pomalé písanie včeobecne.
7. Zapatlaný displej
8. Displej sa rýchlo doškrábe
9. Kvôli preklepom a kŕčom dostávam rýchlo nervy

Tak ja už vážne neviem čo je na dotykovom také super. Alebo, že by to teraz bolo tak, že kto má dotykáč ten je "cool" ?  Ja nemám dotykový a nesťažujem sa, náhodou som so svojím terajším mobilom nadmierne spokojná. Má WI-FI, 4GB, stereo, GPS a nie je dotykový no čo by som ja mohla ešte chcieť? SMS-ku napíšem rýchlo, rýchlo si zavolám, displej je nádherne vyleštený a bez škránca, tak mi prosím vás povedzte prečo ja by som mala chcieť dotykový telefón a prečo ho toľko ľudí chce.

PS: To bol taký môj monológ a vlastne téma nad ktorou sa už nejakú dobu zamýšľam. =)



                                                                                                       Ďakujem tým čo si to prečítali.
 
 

Reklama